Nie sme tu sami

KOALA MEDVEDÍKOVITÁ

Čeľaď - koalovité (Phascolarctidae)

Rad - vačkovce (Marsupiala)

Dĺžka tela - 60-85 cm

Hmotnosť pri naordení - 1 g

Hmotnosť v dospelosti - 4-15 kg

Rozšírenie - východná a južná Austrália

Habitat - eukalyptové lesy

Potrava - eukalyptové listy a kôra

Ťarchavosť - 35 dní v maternici, 5-7 mesiacov vo vaku

Počet mláďat - 1, vzácne 2

Dĺžka života - 10-20 rokov

Sociálna štruktúra - žije prevažne samotársky

Niečo na úvod...

Koalu pozná asi každý. Je to naozaj krásne zvieratko. S tými svojimi paprčkami, smiešnym ňucháčom a chlpatými uškami si ju len ťažko pomýliť. Ktoré dieťa by si neprialo mať takéto domáce zvieratko ako hebkého spoločníka do postele. Nie je to však žiaden plyšák, ale stvorenie, ktoré potrebuje našu pomoc. Dnes to nemá koala vôbec ľahké, jej životný priestor sa zmenšuje, trápi ju hlad, choroby a ľudská nedbalosť. Keď chceme zachovať tento druh aj pre ďalšie generácie, mali by sme s tým niečo robiť. Mňa osobne by veľmi zranilo vyhynutie tohto medvedíka...

Niečo zo života...

Najobľúbenejším vačkovcom je nepochybne rozkošná koala medvedíkovitá, ktorá nám výzorom pripomína plyšového macka. Toto krásne zvieratko pochádzajúce z východného pobrežia Austrálie, patrí medzi najprieberčivejšie zvieratá na svete. Žerie iba listy a kôru niektorých druhov eukalyptov. Väčšinu svojho života prežije na stromoch a pokojne, vytrvalo prežúva svoju potravu s hlasitým mľaskaním. V každom ročnom období potrebuje iný druh eukalyptových listov. Neraz zmení chuť zo dňa na deň tak rýchlo, že už nechce pokračovať v žraní na strome, ktorého lístie jej ešte včera tak strašne chutilo. Koaly sa kŕmia najmä v noci. V priemere skonzumujú denne 500 g lístia. To obsahuje veľké množstvo vlákniny a terpeny, čo spôsobuje, že je pre väčšinu zvierat jedovaté. Obsahuje len malé množstvo bielkovín a jeho energetická hodnota je nízka. Koaly preto musia šetriť energiu. Majú pomaly metabolizmus a spia až 20 hodín denne. Ich črevá sú schopné odbúravať škodlivé látky v potrave a vďaka veľmi dobre vyvinutému slepému črevu a symbiotickým baktériam môže koala zúžitkovať i to málo živín, ktoré eukalyptové listy obsahujú. Koala v skutočnosti nepije vodu, všetky tekutiny získava z potravy.

Koaly sú zavalité zvieratá, majú krásne netopierie uši a dlhé končatiny. Dokážu postaviť prvé dva prsty naproti ostatným. To im spoločne s dlhými ostrými pazúrmi umožňuje dobre sa  šplhať po stromoch. Ich srsť je hustá a mäkká, jednotvárne sivá. Brucho a dlhé chlpy  vyrastajúce z uší sú biele. V prírode však bola objavená aj albinická forma koaly medvedíkovitej. Ide o mutáciu, ktorá je ale ojedinelá. Aj keď na to nevyzerá, je koala veľmi dobrým plavcom.

Koaly sú samotári. S ostatnými sa dorozumievajú hlasitým volaním pripominajúcim pílenie. Hlasný krik sprevádzaný štekaním a chrochtaním je sprievodným znakom ročného párenia sa vysoko v korunách stromov. Pária sa od decembra do marca a po 35 dňoch privádzajú na svet jediné mláďa. Váži sotva 1 g a je holé a slepé. Inštinktívne nájde na srsti matky cestu do jej vaku. Tam sa mláďa prichytáva ústami k struku, aby mohlo piť materské mlieko. Asi 6 mesiacov tam rastie a v poslednom mesiaci prijíma aj polostrávenú potravu zo zažívacieho traktu matky. Vo veku 6 mesiacov mláďa opúšťa vak matky a prichytáva sa na jej chrbát. Po troch mesiacoch je vyspelejšie a môže sa už živiť samostatne, pričom matka mu podáva listy labkou. Ešte keď je mláďa dojčené, konzumuje aj matkine výkaly, ktoré obsahujú symbiotické baktérie, ktoré bude mláďa potrebovať na trávenie eukalyptu. Mladá koala sa osamostatní vo veku okolo 1 roka. Samci pohlavne dospievajú vo veku 3-4 rokov a samice 2-3 rokov.

Záchrana koaly medvedíkovitej...

Asi pred sto rokmi bola koala v Austrálii veľmi rozšírená. Rozsiahle osídľovania však viedli k zničeniu veľkej časti jej životného prostredia. Nespočetné množstvo zvierat bolo usmrtené kvôli kožušine. V roku 1924 sa z Austrálie vyviezlo viac ako dva milióny kožiek tohto zvieraťa. To viedlo takmer k úplnému vyhynutiu celého druhu. K tomu pribudli početné epidémie bakteriálnych a vírusových ochorení. Vtedajšie miliónové stavy klesli na dnešných niekoľko tisíc. Preto je dnes koala ohrozeným druhom. Ale aj napriek tomu je smutné, že koaly sú najviac ohrozené v rezerváciách, ktoré boli zriadené na ich záchranu. Často ich tam totiž zabíjajú dopravné prostriedky návštevníkov.

Dnes ich veľmi ohrozujú aj časté požiare vyskytujúce sa v ich prirodzenom prostredí. Preto ochrana koaly medvedíkovitej je veľmi významnou úlohou, pokiaľ nechceme prísť o tento jedinečný druh. Prikladám tu jeden dojímavý príbeh dvoch koal zachránených pred požiarom:

Zomrela koala Sam, symbol nádeje po ničivých požiaroch

6. augusta 2009

Koala Sam, ktorá prežila ničivé požiare v Austrálii a stala sa pre ľudí symbolom nádeje, zomrela počas operácie. Lekársky tím jej mal počas zákroku vyoperovať cysty, namiesto toho ju museli navždy uspať.

Koala Sam, ktorá prežila požiar v Austrálii a stala sa symbolom nádeje, zomrela počas operácie. Sam našiel dobrovoľný požiarnik vo vyhorenom lese 150 kilometrov juhovýchodne od Melbourne. Fotografie a videozáznamy, na ktorých ju napája vodou z plastovej flaše, obleteli celý svet. Takto blízko sa ku koale vo voľnej prírode dostať len ťažko. Koala Sam však bola vystrašená a poranená. Požiarnik si k nej čupol a natiahol k nej ruku. Koala ako keby vedela, že sa jej snažia pomôcť. Namiesto toho aby utiekla, položila svoju labku do jeho dlane a s prosbou v očiach sa naňho zadívala. Nechala sa od neho napojiť a zobrať preč. Tieto okamihy dojali celý svet. Koalu vzali do centra Southern Ash Wildlife Shelter k ďalším zachráneným zvieratám, kde dostala meno Sam a našla si aj partnera. Boli stále spolu a večne sa k sebe túlili. O niekoľko mesiacov našli v jej tele cysty spojené s chlamýdiami, ochorením, ktoré môže byť smrteľné a napadá asi polovicu koalej populácie v Austrálii. Veterinári sa rozhodli, že operácia je nutná. Počas zákroku však zistili, že je to vážnejšie. Ochorenie napadlo vylučovaciu a rozmnožovaciu sústavu. " Nanešťastie sme sa museli rozhodnúť Sam uspať," uviedol veterinár John Butler. " Inák by sme ju nechali v bolestiach a mala by chronické cystické symptómy, bolesti pri močení. Nemali sme šancu pomôcť jej," vysvetlil. Februárové požiare boli najhoršie v histórii Austrálie. Pripravili o život viac ako 200 ľudí, mnoho zvierat, ktoré nestihli uniknúť a zničili tisícky domovov.

Koalu sam sa nepodarilo zachrániť a vrátiť do voľnej prírody, avšak neprestávajme sa snažiť. Mnoho takýchto zvierat by uhynulo bez našej pomoci a nejedna koala zostala nažive práve vďaka takejto ochote pomôcť. Každý zachránený jedinec je veľmi dôležitý pre zachovanie tohto druhu.